Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Demänovská Dolina, Jasná, Tri studničky, Jaskyne, Lúčky, ZáhradkyHľadať
 
 

História obce

História obce

      Demänovská dolina, ležiaca južne od Liptovského Mikuláša na severných svahoch pohoria Nízke Tatry, oddávna lákala ľudí jedinečnou pestrosťou prírodných výtvorov. Najskôr to boli pastieri a drevorubači, potom (18. stor.) pribudli aj baníci. Prvý historický záznam o Demänovskej doline sa datuje dňom 5. 12. 1299. V Ostrihomskej kapitule je dolina spomenutá v spojitosti s Dračou (dnešnou ľadovou) jaskyňou. Historicky je však dokázané, že Demänovskú ľadovú jaskyňu s rozsiahlymi priestormi navštevovali naši prapredkovia už v ranom stredoveku a novoveku. 

     Ideálne lyžiarske terény, svetoznáme jaskyne, možnosť letnej turistiky, prekrásna fauna a flóra doplnená vhodnými klimatickými podmienkami, dali v tejto doline podnet k vybudovaniu významného strediska cestovného ruchu  na Slovensku, obce Demänovská Dolina. Objavením jaskyne Slobody v roku 1921 a jej čiastočným sprístupnením v roku 1924 sa prúd návštevníkov začal zväčšovať . V roku 1929 sa začala stavba príjazdovej cesty.

    Medzníkom v histórii doliny a dnešnej obce Demänovská Dolina bolo rozhodnutie v roku 1936 vybudovať lanovku na Chopok. Na podporu tejto myšlienky inicioval Alojz Lutonský lyžiarske preteky, ktoré nazvali Veľká cena Demänovských jaskýň (VCDJ). 26. marca 1939 sa zišlo 47 pretekárov pri Pálkovej chate pri Vrbickom plese (neskôr Sokolská chata). Trať viedla zo sedla Poľana cez Tri vody do cieľa na Zadných. Preteky VCDJ získali veľkú obľubu, stali sa tradíciou a uskutočňujú sa dodnes. Nadobudli európsky a celosvetový rozmer v rôznej forme ako Európsky a Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní.

     V roku 1885 bola pod Ľadovou jaskyňou postavená turistická chata. Zhorela a na jej mieste v roku 1906 postavili murovanú Kamennú chatu, ktorá po viacerých prestavbách slúži návštevníkom dodnes. Je to teda prvá turistická chata v Demänovskej doline. Zvýšená návštevnosť doliny vyvolala potrebu výstavby turistických zariadení. V roku 1922 pri ústí doliny to bolo „Letovisko Povoľný“. Pri Objavnom ponore pod Babou  postavil Pavel Maliarik turistickú ubytovňu  s reštauráciou, ktorú po znárodnení prevzal  Klub slovenských turistov a lyžiarov a pomenovali je „Chata KSTL – B. Bjornson. Po prerazení nového vchodu do jaskyne Slobody postavil Maliarik novú reštauráciu na konci autocesty pod jaskyňou. Ďalej do doliny sa chodilo pešo alebo koňmi.

     Demänovská dolina zohrávala historickú úlohu počas SNP. Kováčova chata na Lúčkach bola zásobárňou potravín a výstroja prepravovaného cez Široké sedlo na povstalecké územie na Horehroní. Tieto historické udalosti pripomínajú pamätné tabule Na Lúčkach, partizánske zemlianky v dolinke Krčahovo a symbolický cintorín na Ostredku.

     Doprava bola limitujúcim faktorom návštevnosti doliny. Preto Družstvo Demänovských jaskýň po dokončení cesty po jaskyňu Slobody rozhodlo sa uskutočniť výstavbu cesty cez Lúčky, Záhradky až po Tri domky. Jozef Lichardus, vedúci technických dielní podniku RCR v Liptovskom Mikuláši na uľahčenie prepravy lyžiarov skonštruoval „Jasnaplán“. Boli to rozmerné masívne sane prispôsobené na prepravu osôb, batožiny a lyží, ťahané pásovým traktorom. Pravidelná premávka Jasnaplánu bola veľkou pomocou aj pre zamestnancov pribúdajúcich zariadení cestovného ruchu v Jasnej. Dokonca aj ich deti už mohli denne dochádzať z Jasnej do školy v Liptovskom Mikuláši. Prví dvaja žiaci boli Pavel Ferenčík a Peter Špirko

     Vojnovými udalosťami prerušené plány výstavby športovo-rekreačného strediska začali ožívať  v roku 1946. Tajomník KČST Alojz Lutonský  navrhol vybudovať osobnú lanovku na Chopok a už  koncom januára 1946 bola schválená trasa budúcej výstavby lanovky. Prvý úsek sedačkovej lanovky na Chopok  po medzistanicu Luková začal premávať 23. októbra 1949 a v auguste 1957 lanovka preklenula štyrmi úsekmi hlavný hrebeň Nízkych Tatier cez Chopok až na Srdiečko v doline Bystrá. Dnes prepravu turistov a lyžiarov na Chopok a jeho južnú stranu zabezpečuje najmodernejšími lanovkami spoločnosť Tatry Mountain Resorts.  

      Samotná obec Demänovská Dolina vznikla 1. júla 1964. Rozprestiera sa na území, ktoré je charakteristické jedinečnými prírodnými scenériami. Najvyšší bod obce je vrchol Chopku (2024) a najnižší pri ústí doliny pred autocampingom v nadmorskej výške 695 m. Demänovská dolina je dlhá 15 km. Počet obyvateľov: 293.  Väčšina z nich pracuje v rôznych zariadeniach cestovného ruchu (hotely, penzióny, vleky, lanovky), alebo pdniká v oblasti hotelierstva a CR. V roku 1967 vydal Miestny národný výbor  v Demänovskej Doline štatút, ktorý obec vypracovala v záujme zladenia ochrany prírody s plánovitou výstavbou a všetkou činnosťou na území obce. Súčasťou štatútu obce je aj vymenovanie oblastí (miestnych častí): Autocamping, Územie jaskýň, Lúčky, Repiská, Jasná.

Obec sa stala koordinátorom strediska Jasná, ktoré už vtedy malo ambíciu stať sa najväčším a najkomplexnejším lyžiarskym a turistickým strediskom na Slovensku. Všeobecne sa očakávalo, že novovzniknutá obec ponesie názov Jasná. Aj Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši navrhol novej obci názov Jasná. Vtedajší Stredoslovenský krajský národný výbor však určil s konečnou platnosťou pre obec názov Demänovská Dolina.

Za predsedu vtedajšieho Miestneho národného výboru bol zvolený Pavol Ferenčík. Vo funkcii pôsobil 26 rokov.  Po ňom sa vo funkcii   predsedu MNV, resp. starostu postupne vystredali: Štefan Šramka, Ivan Šimko, Jakub Vojtek a v súčasnosti vedenie obce tvorí starostka Ľubomíra Klepáčová a poslanci: Eva Blanská, Vlastislav Čabo,  Andrej Devečka, Jozef Hurtaj a Jozef Veverica.

     Fascinujúcu drsno-krásnu prírodu Demänovskej doliny zobrazili vo svojich dielach viacerí slovenskí umelci. Struny svojej umeleckej invencie rozihrali najmä výtvarníci, ktorí boli s prekrásnou dolinou v dennodennom kontakte: Peter Július Kern, Zolo Palugyay, Fedor Klimáček, Ivan a Igor Rumanskí, otec a syn Petrášovci, Ladislav Čemický. Dolina inšpirovala aj mnohých autorov k vzniku básní, prozaických diel i drámy. Bard slovenskej poézie Milan Rúfus napísal viaceré básne, inšpirované prechádzkami v Demänovskej doline v čase jeho štúdií  na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Aj Július Lenko a Andrej Plávka ospievali nádheru Demänovskej doliny. V tvorbe Jozefa Daníka, Ivana Laučíka a Marcela Lalkoviča nachádzame veľa básní s jaskynnou tematikou.Osobité texty, inšpirované dlhoročným pobytom v Demänovskej Doline nachádzame aj v tvorbe básnika, výtvarníka a publicistu Štefana Packu, najmä v jeho knihách Zrkadlenie, Tatry čarovné, Tatry naše malebné a Tatry na tanieri. V próze je Demänovská dolina ukotvená v dielach Janky Šramkovej a Štefana Šramku (Poviedky o zvieratkách z Demänovskej doliny) a Ladislava Milana (Demänovské psiny). Karol Špánik, Štefan Packa a kolektív (Pavol Frenčík, Anton Lucinkiewicz, Ladislav Milan) sú autormi historicky prvej reprezentačnej fotopublikácie Demänovská Dolina ako ju nepoznáme. Kniha vyšla v roku 2002.

V Demänovskej doline, konkrétne v salaši  na Podrohu nad Lúčkami sa zrodila fabula známej divadelnej hry Ivana Stodolu Bačova žena. Fotografi, ktorí krásu doliny zaznamenali nie iba remeselne, ale na umeleckej úrovni sú: Joe Klamar, Karol Špánik, Juraj Settey, Ladislav Milan a Štefan Šramka.

  Pri príležitosti 50. výročia vzniku obce vydalo jej vedenie reprezentačnú knihu Demänovská Dolina – 50 rokov. Jej autormi sú Ferdinand Uličný, Karol Špánik a Štefan Packa. Pri rovnakej príležitosti v rámci osláv vzniku obce bol v lokalite Biela púť odhalený pamätník zakladateľovi obce Alojzovi Lutonskému. Za polstoročie jestvovania obce navštívili  Demänovskú Dolinu aj poprední slovenskí a československí politici: Alexander Dubček, najvyšší stranícky predstaviteľ a Ludvik Svoboda, československýprezident, premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, prezident Ivan Gašparovič, slovenský premiér Vladimír Mečiar, český prezident Václav Havel.

Osobnosti obce Demänovská Dolina:

ALOJZ LUTONSKÝ

   Pôvodom Moravák, srdcom Slovák. Bol to človek všestranný, impulzívny a večne zdravo nespokojný. Na Slovensko prišiel v roku 1921, do Liptovského Mikuláša. Bol aktívny turista, začal pracovať v Družstve Demänovských jaskýň, v roku 1928 sa podieľal na založení Múzea slovenského krasu. Od roku 1932 pôsobil vo Vysokých Tatrách, kde zmodernizoval záchrannú horskú službu, spolupracoval pri výstavbe visutej lanovky na Lomnický štít a podieľal sa na výstavbe Tatranskej magistrály a Symbolického cintorína pod Ostrvou. Po návrate z Vysokých do Nízkych Tatier bol organizátorom a dušou všetkého turistického diania v Demänovskej doline.  Svoje poznatky okrem iného zúročil v návrhu projektu lyžiarskeho strediska Jasná vrátane výstavby lanovky na Chopok. Lutonského meno sa v Demänovskej doline spája nielen s výstavbou prvej lanovky na Chopok, ale má nemalé zásluhy aj na sprístupňovaní jaskýň a na vybudovaní Symbolického cintorína na Ostreku. Po vynútenom odchode z Jasnej v roku 1958 bol pracovníkom Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a od roku 1963 riaditeľom Literárno-historického múzea Janka Kráľa. Po odchode do dôchodku v roku 1969 bol činný ako aktivista a lektor cestovného ruchu. Jeho celoživotné úsilie na vytvorenie dnes už medzinárodne  známeho lyžiarskeho strediska  Jasná bolo ocenené viacerými vyznamenaniami zo strany  viac ako tridsiatich inštitúcií. Obec Demänovská Dolina mu udelila čestné občianstvo.

PAVOL FERENČÍK

     Je  otcom myšlienky založiť samostatnú obec Demänovská Dolina. V Demänovskej Doline začal pracovať na chate Koliesko, po štyroch rokoch prebral spolu s manželkou Oľgou vedenie Mikulášskej chaty, kde pôsobili sedem rokov. Ešte v čase pôsobenia na Koliesku sa spriatelil s Jánom Kresákom, spoluvytvárali podmienky na vznik Horskej služby. Bol tajomníkom HS pre Stredoslovenský kraj, nakoniec predsedom Československého výboru Horskej služby. V tejto funkcii pôsobil do roku 1987.

     Keď v júli 1964 vznikla obec Demänovská Dolina, stal sa predsedom Miestneho národného výboru a túto funkciu ako úväzkový funkcionár (popri zamestnaní) vykonával až do roku 1990. Za dlhých 26 rokov starostovania  vykonal nesmierne veľa pre rozvoj obce. Ani pri odchode do dôchodku neostal nečinne posedávať. Angažoval a v cestovnom ruchu ako sprievodca, bohaté životné skúsenosti odovzdával mladším kolegom, venoval sa publicistike. Do posledných dní svojho plodného života sme ho stretávali na horských chodníčkoch v doline, ktorú tak veľmi miloval a pre ktorú tak veľa urobil.

JÁN KRESÁK

      Jeden zo zakladateľov profesionálnej Horskej služby, už od roku 1953 ako profesionálny pracovník a od 1. 4. 1954 ako náčelník oblasti, horský vodca a inštruktor HS I.triedy. Staral sa maximálne o personálne, technické i materiálne vylepšenie činnosti Horskej služby. Prebral iniciatívu investičnej výstavby Domu HS v Jasnej, započatou v r. 1959 . Dom bol daný do prevádzky 7. 12. 1963. Podieľal sa aj na výstavbe Strediska lavínovej prevencie v Jasnej a vytvoril silný kolektív profesionálnych i dobrovoľných členov HS. S nimi, ale najmä s Pavlom Ferenčíkom vytvorili podmienky na výstavbu bytoviek na Starom Koliesku. Po ukončený výstavby 6 bytoviek našlo tu komfortné bývanie asi 60 rodín. Obyvatelia pracovali v Horskej službe, na vlekoch a lanovkách, ale aj v okolitých hoteloch. Spolu s kolektívom spolupracovníkov organizačne i technicky zabezpečovali v Jasnej lyžiarske celoštátne i medzinárodné podujatia. Organizoval a zúčastňoval sa tematických zájazdov do Alpských krajín. Získané poznatky využíval pre uplatnenie v našich podmienkach.

Za mimoriadnu aktivitu dostalo sa mu mnoho uznaní a vyznamenaní. Aj po odchode do dôchodku zostal dušou i telom platným členom Horskej služby. Spracoval kroniku Horskej služby v Jasnej do podoby cennej knihy Nízke Tatry – Jasná. Stal sa osobnosťou medzinárodného rozvoja  Horských záchranných služieb. 

MAGDA HOLLÁ

     Patrí k najstarším obyvateľom obce Demänovská Dolina. Dlhoročná pracovníčka na úseku cestovného ruchu. Pracovala ako vedúca cestovnej kancelárie a v druhej polovici minulého storočia v rôznych vedúcich funkciách zaslúžila sa o intenzívny rozmach lyžiarskeho a turistického strediska  Jasná. Ako dobrovoľná členka Horskej služby od r. 1960 zúčastňovala sa záchranných a preventívnych prác HS,  školení, pohotovostí, asistencií i pátraní. Pri lyžiarskych podujatiach a tiež pri podujatiach HS často medzinárodného rozsahu zastávala zodpovedné organizačné funkcie a podieľala sa na ich veľmi dobrých výsledkoch. Za jej aktívnu prácu bol jej udelený strieborný odznak Horskej služby.

ĽUDMILA FIAMINOVÁ

    Dcéra dlhoročného člena Horskej služby a pracovníka Strediska lavínovej prevencie v Jasnej Ladislava Milana. V priaznivom rodinnom prostredí a na svahoch Chopku sa rozvíjal jej lyžiarsky talent. Skromná obyvateľka Demänovskej Doliny húževnatými tréningami sa postupne vypracovala na výrazný zjav našich lyžiarskych svahov. Zúčastnila sa mnohých pretekov u nás i v zahraničí, kde si získala rešpekt a uznanie odborníkov v lyžovaní. Svoje najväčšie úspechy dosiahla ako reprezentantka Československa v domácom prostredí, kde vyrastala – na svahoch Chopku. Zúčastňovala sa lyžiarskych pretekov Veľká cena Demänovských jaskýň, ale zažiarila najmä na Majstrovstvách sveta juniorov i na Svetovej zimnej univerziáde, kde získala medailové umiestnenia.  V súčasnosti úspešná reprezentantka Československa žije v Liptovskom Mikuláši, kde sa venuje práci s mládežou. 


 

Kontakt: +421 903 503 418

Súbor na stiahnutie cenník 2018 zima.pdf (363.3 kB)
Súbor na stiahnutie DD Harmonogram vývozu KO+SEP..pdf (109.4 kB)
Súbor na stiahnutie PRO Demänovská Dolina 2014-2020 final.pdf (1.4 MB)
  • Sobota-6-11graphic-icon
  • Nedeľa-1-13graphic-icon
  • Pondelok-3-15graphic-icon

SKI BUS JASNÁ

Horská záchranná služba

telefónne číslo: 18 300

Mapa Demänovská Dolina

Súbor na stiahnutie mapa-web.gif (9.4 MB)

dnes je: 20.1.2019

meniny má: Dalibor

Doplnili sme bezpečnostné prvky na priechody pre chodcov. Jednou z priorít OÚ je bezpečnosť obyvateľov a návštevníkov obce.

webygroup
ÚvodÚvodná stránka