Lutonský Alojz
Pôvodom Moravák, srdcom Slovák. Bol to človek všestranný, impulzívny a večne zdravo nespokojný. Na Slovensko prišiel v roku 1921, do Liptovského Mikuláša.
Bol aktívny turista, začal pracovať v Družstve Demänovských jaskýň, v roku 1928 sa podieľal na založení Múzea slovenského krasu. Od roku 1932 pôsobil vo Vysokých Tatrách, kde zmodernizoval záchrannú horskú službu, spolupracoval pri výstavbe visutej lanovky na Lomnický štít a podieľal sa na výstavbe Tatranskej magistrály a Symbolického cintorína pod Ostrvou. Po návrate z Vysokých do Nízkych Tatier bol organizátorom a dušou všetkého turistického diania v Demänovskej doline. Svoje poznatky okrem iného zúročil v návrhu projektu lyžiarskeho strediska Jasná vrátane výstavby lanovky na Chopok. Lutonského meno sa v Demänovskej doline spája nielen s výstavbou prvej lanovky na Chopok, ale má nemalé zásluhy aj na sprístupňovaní jaskýň a na vybudovaní Symbolického cintorína na Ostreku. Po vynútenom odchode z Jasnej v roku 1958 bol pracovníkom Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a od roku 1963 riaditeľom Literárno-historického múzea Janka Kráľa. Po odchode do dôchodku v roku 1969 bol činný ako aktivista a lektor cestovného ruchu. Jeho celoživotné úsilie na vytvorenie dnes už medzinárodne známeho lyžiarskeho strediska Jasná bolo ocenené viacerými vyznamenaniami zo strany viac ako tridsiatich inštitúcií. Obec Demänovská Dolina mu udelila čestné občianstvo.
