História obce
Demänovská dolina, ležiaca južne od Liptovského Mikuláša na severných svahoch pohoria Nízke Tatry, oddávna lákala ľudí jedinečnou pestrosťou prírodných výtvorov. Najskôr to boli pastieri a drevorubači, potom (18. stor.) pribudli aj baníci. Prvý historický záznam o Demänovskej doline sa datuje dňom 5. 12. 1299. V Ostrihomskej kapitule je dolina spomenutá v spojitosti s Dračou (dnešnou ľadovou) jaskyňou. Historicky je však dokázané, že Demänovskú ľadovú jaskyňu s rozsiahlymi priestormi navštevovali naši prapredkovia už v ranom stredoveku a novoveku.
Ideálne lyžiarske terény, svetoznáme jaskyne, možnosť letnej turistiky, prekrásna fauna a flóra doplnená vhodnými klimatickými podmienkami, dali v tejto doline podnet k vybudovaniu významného strediska cestovného ruchu na Slovensku, obce Demänovská Dolina. Objavením jaskyne Slobody v roku 1921 a jej čiastočným sprístupnením v roku 1924 sa prúd návštevníkov začal zväčšovať . V roku 1929 sa začala stavba príjazdovej cesty.
Medzníkom v histórii doliny a dnešnej obce Demänovská Dolina bolo rozhodnutie v roku 1936 vybudovať lanovku na Chopok. Na podporu tejto myšlienky inicioval Alojz Lutonský lyžiarske preteky, ktoré nazvali Veľká cena Demänovských jaskýň (VCDJ). 26. marca 1939 sa zišlo 47 pretekárov pri Pálkovej chate pri Vrbickom plese (neskôr Sokolská chata). Trať viedla zo sedla Poľana cez Tri vody do cieľa na Zadných. Preteky VCDJ získali veľkú obľubu, stali sa tradíciou a uskutočňujú sa dodnes. Nadobudli európsky a celosvetový rozmer v rôznej forme ako Európsky a Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní.
V roku 1885 bola pod Ľadovou jaskyňou postavená turistická chata. Zhorela a na jej mieste v roku 1906 postavili murovanú Kamennú chatu, ktorá po viacerých prestavbách slúži návštevníkom dodnes. Je to teda prvá turistická chata v Demänovskej doline. Zvýšená návštevnosť doliny vyvolala potrebu výstavby turistických zariadení. V roku 1922 pri ústí doliny to bolo „Letovisko Povoľný“. Pri Objavnom ponore pod Babou postavil Pavel Maliarik turistickú ubytovňu s reštauráciou, ktorú po znárodnení prevzal Klub slovenských turistov a lyžiarov a pomenovali je „Chata KSTL – B. Bjornson. Po prerazení nového vchodu do jaskyne Slobody postavil Maliarik novú reštauráciu na konci autocesty pod jaskyňou. Ďalej do doliny sa chodilo pešo alebo koňmi.
Demänovská dolina zohrávala historickú úlohu počas SNP. Kováčova chata na Lúčkach bola zásobárňou potravín a výstroja prepravovaného cez Široké sedlo na povstalecké územie na Horehroní. Tieto historické udalosti pripomínajú pamätné tabule Na Lúčkach, partizánske zemlianky v dolinke Krčahovo a symbolický cintorín na Ostredku.
Doprava bola limitujúcim faktorom návštevnosti doliny. Preto Družstvo Demänovských jaskýň po dokončení cesty po jaskyňu Slobody rozhodlo sa uskutočniť výstavbu cesty cez Lúčky, Záhradky až po Tri domky. Jozef Lichardus, vedúci technických dielní podniku RCR v Liptovskom Mikuláši na uľahčenie prepravy lyžiarov skonštruoval „Jasnaplán“. Boli to rozmerné masívne sane prispôsobené na prepravu osôb, batožiny a lyží, ťahané pásovým traktorom. Pravidelná premávka Jasnaplánu bola veľkou pomocou aj pre zamestnancov pribúdajúcich zariadení cestovného ruchu v Jasnej. Dokonca aj ich deti už mohli denne dochádzať z Jasnej do školy v Liptovskom Mikuláši. Prví dvaja žiaci boli Pavel Ferenčík a Peter Špirko
Vojnovými udalosťami prerušené plány výstavby športovo-rekreačného strediska začali ožívať v roku 1946. Tajomník KČST Alojz Lutonský navrhol vybudovať osobnú lanovku na Chopok a už koncom januára 1946 bola schválená trasa budúcej výstavby lanovky. Prvý úsek sedačkovej lanovky na Chopok po medzistanicu Luková začal premávať 23. októbra 1949 a v auguste 1957 lanovka preklenula štyrmi úsekmi hlavný hrebeň Nízkych Tatier cez Chopok až na Srdiečko v doline Bystrá. Dnes prepravu turistov a lyžiarov na Chopok a jeho južnú stranu zabezpečuje najmodernejšími lanovkami spoločnosť Tatry Mountain Resorts.
Samotná obec Demänovská Dolina vznikla 1. júla 1964. Rozprestiera sa na území, ktoré je charakteristické jedinečnými prírodnými scenériami. Najvyšší bod obce je vrchol Chopku (2024) a najnižší pri ústí doliny pred autocampingom v nadmorskej výške 695 m. Demänovská dolina je dlhá 15 km. Počet obyvateľov: 293. Väčšina z nich pracuje v rôznych zariadeniach cestovného ruchu (hotely, penzióny, vleky, lanovky), alebo pdniká v oblasti hotelierstva a CR. V roku 1967 vydal Miestny národný výbor v Demänovskej Doline štatút, ktorý obec vypracovala v záujme zladenia ochrany prírody s plánovitou výstavbou a všetkou činnosťou na území obce. Súčasťou štatútu obce je aj vymenovanie oblastí (miestnych častí): Autocamping, Územie jaskýň, Lúčky, Repiská, Jasná.
Obec sa stala koordinátorom strediska Jasná, ktoré už vtedy malo ambíciu stať sa najväčším a najkomplexnejším lyžiarskym a turistickým strediskom na Slovensku. Všeobecne sa očakávalo, že novovzniknutá obec ponesie názov Jasná. Aj Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši navrhol novej obci názov Jasná. Vtedajší Stredoslovenský krajský národný výbor však určil s konečnou platnosťou pre obec názov Demänovská Dolina.
Za predsedu vtedajšieho Miestneho národného výboru bol zvolený Pavol Ferenčík. Vo funkcii pôsobil 26 rokov. Po ňom sa vo funkcii predsedu MNV, resp. starostu postupne vystredali: Štefan Šramka, Ivan Šimko, Jakub Vojtek a v súčasnosti vedenie obce tvorí starostka Ľubomíra Klepáčová a poslanci: Eva Blanská, Vlastislav Čabo, Andrej Devečka, Jozef Hurtaj a Jozef Veverica.
Fascinujúcu drsno-krásnu prírodu Demänovskej doliny zobrazili vo svojich dielach viacerí slovenskí umelci. Struny svojej umeleckej invencie rozihrali najmä výtvarníci, ktorí boli s prekrásnou dolinou v dennodennom kontakte: Peter Július Kern, Zolo Palugyay, Fedor Klimáček, Ivan a Igor Rumanskí, otec a syn Petrášovci, Ladislav Čemický. Dolina inšpirovala aj mnohých autorov k vzniku básní, prozaických diel i drámy. Bard slovenskej poézie Milan Rúfus napísal viaceré básne, inšpirované prechádzkami v Demänovskej doline v čase jeho štúdií na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Aj Július Lenko a Andrej Plávka ospievali nádheru Demänovskej doliny. V tvorbe Jozefa Daníka, Ivana Laučíka a Marcela Lalkoviča nachádzame veľa básní s jaskynnou tematikou.Osobité texty, inšpirované dlhoročným pobytom v Demänovskej Doline nachádzame aj v tvorbe básnika, výtvarníka a publicistu Štefana Packu, najmä v jeho knihách Zrkadlenie, Tatry čarovné, Tatry naše malebné a Tatry na tanieri. V próze je Demänovská dolina ukotvená v dielach Janky Šramkovej a Štefana Šramku (Poviedky o zvieratkách z Demänovskej doliny) a Ladislava Milana (Demänovské psiny). Karol Špánik, Štefan Packa a kolektív (Pavol Frenčík, Anton Lucinkiewicz, Ladislav Milan) sú autormi historicky prvej reprezentačnej fotopublikácie Demänovská Dolina ako ju nepoznáme. Kniha vyšla v roku 2002.
V Demänovskej doline, konkrétne v salaši na Podrohu nad Lúčkami sa zrodila fabula známej divadelnej hry Ivana Stodolu Bačova žena. Fotografi, ktorí krásu doliny zaznamenali nie iba remeselne, ale na umeleckej úrovni sú: Joe Klamar, Karol Špánik, Juraj Settey, Ladislav Milan a Štefan Šramka.
Pri príležitosti 50. výročia vzniku obce vydalo jej vedenie reprezentačnú knihu Demänovská Dolina – 50 rokov. Jej autormi sú Ferdinand Uličný, Karol Špánik a Štefan Packa. Pri rovnakej príležitosti v rámci osláv vzniku obce bol v lokalite Biela púť odhalený pamätník zakladateľovi obce Alojzovi Lutonskému. Za polstoročie jestvovania obce navštívili Demänovskú Dolinu aj poprední slovenskí a československí politici: Alexander Dubček, najvyšší stranícky predstaviteľ a Ludvik Svoboda, československýprezident, premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, prezident Ivan Gašparovič, slovenský premiér Vladimír Mečiar, český prezident Václav Havel.
